som folklorista..no a čo?

Autor: Peter Šichula | 27.2.2011 o 20:23 | (upravené 27.2.2011 o 21:08) Karma článku: 4,24 | Prečítané:  558x

Folklór...čo to vlastne je? Možno by bolo zaujímavé počuť výklad tohto slova od žiakov základných škôl. Pre mnohých je folklór len tanečný a huobný prejav. Prečo som folklorista?

Folklor, v slovníku cudzích slov ( www.cudzieslova.sk ) znamená ľudové umenie, ľudová kultúra. Čiže všetko, čo sa týka kultúry ľudí, skupín ľudí, etník, či národností. Pre našinca je folklór spojený najmä s folklórnymi súbormi, ktore reprezentujú len časť folklóru. Častokrát sa používa história a jej odkaz nelen v odborných článkoch, ale aj v politickom živote.

Aký je dnes folklór na Slovensku? Dovolím si laicky povedať, že tak rázovitý folklór, aký je na Slovensku, asi na svete nemá obdoby. Toľko pestrých krojov, remeselníckych výrobkov, zvykov, nárečí... Koľkí z nás vieme o našej kultúrnej minulosti niečo povedať? Či už je to hrnčiarstvo, ktorá sa tiahne od východu (najznámejšia asi Pozdišovská keramika) na západ (Sekule, Modra), či slovenskí drotári, pochádzajúci najmä zo severných oblastí (Kysuce). Aké máme rázovité zvyky, okrem tých štandardných (Vianočné a Veľkonočné sviatky), ale aj svadobné obrady, prijímanie chlapca za "parobka" a mnohé iné. Asi najvýraznejšie sa ľudia stetávajú s folklórom v nárečiach. Krásnych, niekedy nezrozumiteľných, mäkkých výslovnostiach, ako aj tvrdých, zaťahovacích východniarskych a iných. S nárečím sú spojené pesničky...pomalé, zamilované, pre mužov i pre ženy, pesničky k udalostiam, pesničky do tanca. Okrem tých veľmi starých, archaických tancov (napr. ovčí zdych zo Šariša), cez rôzne varianty pomalších krútivých tancov (krucene, kruty) až po rýchle čardáše a polky a ih variácie, od tancov pre deti, cez tance pre mužov a ženy, až po spoločné tancovania. No a po každom výkone je potrebné niečo do žalúdka dať. Áno, aj kuchyňa patrí do folklóru.... Také bryndzové halušky, pirohy, kapustnica....je to naše.

Kde je slovenský tanečný folklór?

Po druhej svetovej vojne vznikol na Slovensku profesionálny SĽUK a Lúčnica. Žili svoju existenciu, upravovali ľudové zvyky. Pre tieto telesá pracovalo veľa významných ľudí. Postupne vznikali rôzne folklórne telesá, súbory, na dedinách sa kreovali folklórne skupiny..., objavili sa prvé festivaly (Svidník, Východná, Detva). Paradoxom je, že po spoločenských zmenách v r. 1989 záujem o folklór nezanikol. Práve naopak. Nepoznám presné štatistiky, ale ako sa pozerám na kalendár folklórnych podujatí, na Slovensku ich máme, nielen počas leta, neúrekom. malé, lokálne, až medzinárodné. Taktiež veľa folklórnych telies zaniklo, ale mnohé vznikli, najmä po dedinách a usnažia sa uchovávať pre naše deti aspoň čo - to z ich života. Privítal som internetové rádio nielen pre folkloristov, privítal som aspoň trochu oživenie zvykov v médiách (SRo, STV). Žiaľ, práve STV, ktrá by mala vytvárať priestor aj pre "menšinové žánre", zrušila jedinú pravidelnú folklórnu reláciu "Kapura", ktorá bola v obľube nielen v komunite folkloristov.

K folklóru som sa dostal v podstate náhodou. Moje prvé tanečné kroky boli vo vysokoškolskom súbore Borievka, pod vedením človeka, ktorý mi vniesol do srdca radosť z tanca, Miša Nogu. Odvtedy prešlo pár rokov, z vtedy novonarodených detí sú dnes páni tanečníci, muzikanti. Prečo ma folklór baví? Nejde len o tanec,  poznanie niečoho iného, ide najmä o život, ktorý vo folklóre funguje. Keď som ukazoval jednej, vtedy ešte školáčke, video zo zájazdov, povedala, že kvôli tomu "životu" bude pokračovať v tancovaní. Dodnes sa aktívne snasžím venovať ľudovému tancu. Vekovo som v strednej generácií, nanešťastie dnešná doba priniesla aj nové "ľudové telesá" akým je seniorsky klub Omladina v Košiciach. Za tie roky som spoznal neskutočne veľa dobrých ľudí, spoznal najkrajšie Slovenky na svete a širokom okolí, videl ako sa žilo kedysi, aké zvyky mali na Gemeri, ako sa tkalo na Honte. S tanečným folklórom som aj okúsil zahraničie. Od neďalekch Čiech, až po Kanárske ostrovy... a môžem napísať, že tie naše ľudové pesničky, tance a hudba..., no možno nie sú najkrajšie na svete, ale sú naše, závidí nám ich celý svet a zvýraznia tú malú bodku na glóbuse sveta v srdci Európy podstatne výraznejšie ako mnohí tí, ktorí sú za to vysoko odmeňovaní.

Odporúčam každému, nech si to vyskúša, spoznať aspoň trošku našu ľudovú minulosť, obzrieť sa späť, trochu sa zastaviť z hektiky súčasností, malo by to patriť  k našim príjemnejším povinnostiam.

P.S. ...len neviem, čo bude považované za folklór u nás za sto rokov....internet, či hip-hop?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan nemá peniaze ani hráčov a stráca to najcennejšie. Fanúšikov

Viac ako o postupe do play off sa začína hovoriť, či klub vôbec dohrá sezónu v KHL.

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.


Už ste čítali?