35. výročie folklórneho súboru Borievka

Autor: Peter Šichula | 9.11.2014 o 20:15 | (upravené 10.11.2014 o 14:53) Karma článku: 3,68 | Prečítané:  595x

Na Slovensku máme veľa folklórnych súborov. Jeden z nich, FS Borievka, ktorá v sobotu oslávila 35. výročie svojho vzniku. Aký to bol večer, čo priniesol, oplatilo sa? Krátko sa zamyslím

Je veľmi smutné, že naše médiá sa hmýria rôznymi správami, často bulvárnymi, nič nehovoriacimi, častokrát plytkými, ktoré sú často negatívne, smutné a ľud netešiace. Je veľká škoda, že poznáme a propagujeme cudzie zvyklosti a "radi" zabúdame na to našské, častokrát sa búšiac do pŕs, akí sme Slováci. Médiá obchádzajú naše zvyky a tradície, ale za to veselo a hojne propagujú rôzne heloweeny, Valentínov a podobne. Je to smutné. Preto som rád, ak sa môžem vyžiť v niečom našskom. Tak tomu bolo aj v sobotu, pri prezentácií celovečerného programu FS Borievka.

 FS Borievka vznikol z nadšenia mladých ľudí na Vysokej Vojenskej Leteckej Škole  v Košiciach. Za 35 rokov existencie súbor vychoval mnohých tanečníkov, tanečníčky, muzikantov, vďaka nemu vzniklo nemálo manželstiev. Ako to býva zvykom, pri polookrúhlom výročí sa súbor predstavuje výročným večerným programom. Tak tomu bolo aj 8.novembra 2014, kedy sa súbor prezentoval pásmom Furmani. Ako bývalý člen súboru som sa, napriek rôznym peripetiám, na tento večer tešil. Zakladateľov a prvých vedúcich, manželov Kováčikovcov vystriedali najprv manželia Nogovci, ktorých som, ako člen súboru zažil, a ktorým, najmä Miškovi Nogovi môžem ďakovať, že viem folklórne chodiť, cítiť a vnímať našu minulosť srdcom. Pred piatimi rokmi svoje 20 ročné žezlo odovzdali mladým nasledovníkom, najmä Jankovi Vajdovi, odchovancovi súboru, zdravo nakazeného diagnózou folklór, skvelému tanečníkovi. Prešlo 5 rokov a prišli Furmani.

Ak sa nemýlim, je to prvý veľký program  pod réžiou Janka Vajdu. Zjednodušene napíšem, kto nebol, môže banovať. Celý program sa niesol v rozprávaní o furmanoch, ako nositeľov nielen tovaru, ale aj informácií, ktorí brázdili rôzne kraje a územia. A tak sme hneď v úvode mohli vidieť aj vystúpenia niektorých bývalých členov súboru, ktorí zahrali, či zaspievali to svoje, srdcu blízke v sprievode starej hudby Borievky. Tance dnešnej Borievky nás zaviedli častokrát do málo známych, ani nie regiónov, ale až dedín. Začalo sa Krivanmi, cez, už zaniknuté Šemetkovce, sme sa dostali aj do Žakaroviec, dedinky, kde vyrastala Janka Guzová, najznámejšia to osoba tejto dediny blízko Gelnice, dedinky, kde práve Miško Noga začal systematický folklórny výskum autentických tanečných motívov regiónu. Zachvíľu sme ocitli na Gemeri, v Gemerskej Polome, či Silickej Brezovici, aby sme sa cez Abov, dedinky Seňa či Bidovce dostali na Zemplín, do známych prameňov pre ľudové zvyky, Zámutov (ktorých tance prezentovali dnes už bývalí tanečníci súboru, ktorí skončili aktívne tancovanie minulé roky), či Pozdišoviec, ktorým celý večer tanečne vrcholil. Choreografické spracovania tancov boli nádherné, pestré, muzikanti skvelí, suverénny. Kreatívne nápady choreografov (Janka a Peťa Vajdu, či Vlada Michalka, Kiky Vajdovej a Danky Kavalcovej-Smoligovej) posúvali tanec do nielen tanečného, ale aj priestorového pohybu a obrazcov. Proste nádhera. Tance, piesne a hudbu dopĺňala videoprojekcia s archívnymi zábermi, či nahovoreným slovom o zvykoch furmanov.Veľmi originálne a nádherné boli hry tieňov tanečníkov na bielom plátne počas tancov. Takže celok, ako taký, bol bez výhrad. Škoda tanca z Gemerskej Polomy, ktorý, nielen podľa mňa, jednoducho charakterovo nevyšiel, ani po hudobnej, či tanečnej stránke. Čo mi chýbalo ale celý večer, bola radosť účinkujúcich z tancovania, taká typická vlastnosť Borievkárov. Miernou náplasťou bol fakt, že pre mnohých tanečníkov to bolo prvé veľké a vážne vystúpenie. Škoda. V sobotu boli muzikanti proste lepší ako tanečníci.

Nepozastavujem sa nad drobnými chybičkami, ktoré sa vždy udejú. To všetko k tomu patrí. No prišiel už záver, opakovačky, gratulácie z rôznych kútov Slovenska, priateľských súborov, rôznych inštitúcií. Nechýbala Borievkárska hymna, emócie, slzy šťastia, ďakovania aj dovnútra súboru.

Aký bol teda celý večer? Od slova úžasný, či nádherný to nemá ďaleko. K superlatívom chýba tanečné podanie mnohých, najmä menej skúsených tanečníkov a tanec z Gemerskej Polomy. Ale to, že táto celovečerná prvotina Janka Vajdu, spojená s výročím mi vytlačila slzy dojatia do očí, asi hovorí za všetko. Borievka, ďakujem. A čo tí, ktorí Furmanov nevideli? Verím, že mnohé tance budú môcť vidieť po celom Slovensku na rôznych folklórnych festivaloch. A čo naše médiá? O toto výročie akosi neprejavili záujem, za to nás veselo zasypali nepotrebnými správami o nových klipoch v zahraničí, prázdnej knižnici a pod....Smutné.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan nemá peniaze ani hráčov a stráca to najcennejšie. Fanúšikov

Viac ako o postupe do play off sa začína hovoriť, či klub vôbec dohrá sezónu v KHL.

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.


Už ste čítali?