Stranný pohľad, či ako vlastne...

Autor: Peter Šichula | 3.8.2015 o 22:50 | Karma článku: 3,44 | Prečítané:  353x

O zážitky sa treba deliť, Keďže som folklorista amatér, opíšem pár dojmov ako sa podarilo niečo s čím nik nepočítal...

Máme toľko rôznych súborov, skupín, nadšencov, že možno patríme v ich hustote medzi top štáty sveta. Jedným z nich je aj FS Haviar, z Rožňavy, ktorý tu existuje už 30 rokov. Vek zrelého človeka. Súbor je na Slovensku známy asi tak ako región Gemer. Aj keď súbor funguje najmä vďaka nadšencovi menom Ján Vester, umelecky určite nepatrí k výkonovo top súborom, no na druhej strane si dovolím tvrdiť, že pôvodné tance z územia Slovenského Gemera, od Rožňavy po Rejdovú, či po Štítnik, momentálne lepšie na Slovensku nezatancuje žiadny súbor.

Keďže trochu vŕtam do folklóru, využil som možnosť zabezpečiť Slovenskú účasť na najväčšom stretnutí folkloristov v Európe, na Týždni Beskydskej kultúry (TKB 2015), ktorá sa konala 52. krát v malebnom mestečku Wisla, na juhu Poľska, neďaleko Bialsko Bialej.

Ak som spomenul Haviar, spomeniem aj tento festival. Tento rok sa na ňom zúčastnilo 20 súťažných súborov doslova z celého sveta. Od Nového Zélandu, cez Taiwan, Indiu, či Izrael, Egypt, až po Mexiko, Brazíliu, či Kanadu. Samozrejme, že taktiež viaceré Európske súbory nechýbajú. Okrem súťažných súborov sa na festivale zúčastňuje viac ako 100 rôznych umeleckých telies z Poľska a tak s počtom 3 000 účinkujúcich je skutočným lákadlom.

Po počiatočných komplikáciách sa podarilo počty naplniť a s malým meškaním opúšťame Rožňavu, smer Poľsko, na prvú účasť súboru v CIOFF festivale. Nálada graduje s úmerne s počtom kilometrov. Po ceste ešte dopĺňame cimbal s jeho šoférom, neskôr sa do autobusu pripojí hudba.

Hneď v prvý večer po príchode súboristi zažívajú medzinárodnú tanečnú zábavu, aj keď mierne unavení, nadväzujú prvé kontakty s inými kultúrami. A je to jedno, či sa spájame na tanečnom parkete, skúšajúc tance z rôznych kútov sveta, či nás spája pivo Zyviec, alebo len tak sa rozprávame... Súboristi rýchlo napáchli atmosférou, a to je len prvý večer....

Prvé vystúpenie máme v mestečku Szcyrk. Je to taká príprava na ďalšie vystúpenia. Okrem zlej akustiky a pokročilej hodine súbor Haviar prvýkrát ukazuje na medzinárodnom fóre tance z Rejdovej a Rožňavského Bystrého.

V súťažný deň prebieha ešte skúška, cítiť kus nervozity, veci sa dolaďujú v hodine dvanástej. Priestorovka a večer sa ide na to. Ako organizačný kus som ešte pred odchodom mal zmiešané pocity, avšak od prvej chvíle v Poľsku som začal veriť, aj keď kvôli zraneniu som napokon fungoval len v civile. V hodine dvanástej sa ľudia rozhodli, že ukážu, ako sa žije, tancuje a spieva na Gemeri a môžem len konštatovať, že od prvých tónov si kúpili značnú časť z 1200 členného publika a súboristi svojim výkonom prekročili svoj tieň. Skonštatoval som, že Haviar zatancoval na 130%. A aby to nebolo len o subjektívnych pocitoch, medzi 1200 ľuďmi sedela aj 10 členná medzinárodná porota, ktorá sa zameriavala intenzívne na mnohé detaily 40 minútového vystúpenia. Súťažný vrchol sa stal minulosťou, súboristi možno sami nechápali, ako sa dokázali sami „usmievať najviac v živote“, či ustriehnuť priestor, spomenúť si, že tanec nie je len o krokoch, ale najmä o emóciách a s nimi sa rozhodli podeliť s každým. Každopádne nastala v súbore nefalšovaná a opodstatnená spokojnosť. Mne sa nahrnuli slzy do očí, celé 40 minútové vystúpenie malo atmosféru, šťavu i energiu, práve tam, kde mala byť. Nuž a diváci zastavujú tanečníkov na ulici, gratulujú, pýtajú sa, sú zvedaví. Asi majú na to dôvod J

S vedúcim sme zároveň odpovedali na všetky otázky členovi poroty, kde sme mu vysvetlili detailne všetko o predvedených tancoch, o pikoškách, krojoch, či zvykoch. I zrodila sa nádej....

Ďalšie dni sa súbor odprezentoval v mestečku Makow Podhalansky, pozreli sme nový amfiteáter v meste Zywiec a priznám sa, že na Slovensku nemáme asi zďaleka nič podobné. Krásna akustika, krásny výhľad, veľkosť pre 5 000 ľudí, uff, nádhera...

Ale to už sa blíži záver festivalu. Ešte tradičný sprievod mestom, následne päť hodinová hudobná zábava s muzikou, ktorú sme prisľúbili starostovi obce. Večerný galák je skutočne večerný, únava bojuje s každým, s niekým viac, s iným menej úspešne. Krátke vystúpenie síce nepatrilo k tým vydarenejším, no v spleti tancov z celého sveta, v podaní umeleckom, štylizovanom, autentickom, alebo pomalom, či rýchlom sa menšie zaváhanie proste stratí. Amfiteáter je beznádejne zaplnený, stovky ľudí pozerá na program postojačky, z boku, zo zadu... a pripomeniem, všetko je zadarmo, žiadne vstupné (kde sa hrabú naše vstupenky za každý, na naše pomery väčší festival). Súbory nastupujú na pódium, začína sa ďalšia nervozita. Pripomeniem, že festival je súťažný a okrem Laureáta sa oceňuje šesť ďalších súborov. Ostatní dostávajú diplom za účasť. Moderátori predstavujú nielen účinkujúcich, ale aj členov organizačnej rady, porotu a zástupcov mesta. Začínajú sa odovzdávať diplomy a spomienkové drobnosti pre každý zúčastnený štát. Zrazu je jasné, že Haviar diplom mať nebude... Ocenenia dostávajú Taiwanci a ja očami blúdim, ktorý štát ešte nemá v ruke kyticu, či zarámovanú čipku.... Ostali už len asi tri štáty, keď zaznie: Porota udeľuje cenu za prezentáciu špecifík regiónu Gemer folklórnemu súboru Haviar z Rožňavy. Ján Vester predstupuje, moderátori ho opäť predstavujú, ako Janka, veselého človeka, príjímajú sa gratulácie a celý súbor pod pódiom skanduje. Toto nik, ešte pár dní dozadu absolútne nečakal... Po Haviari sa ocenia asi ešte dva súbory a prichádza ocenenie pre Laureáta TKB, ktoré získava súbor zo Srbska. Skandovanie ako vo finále majstrovstiev sveta, výbuch radosti, či slzy dojatia..., to všetko k tomu patrí.

Posledný večer ešte muzikanti zahrajú na ulici, okoloidúci ľudia prichádzajú a veru aj tanečný parket je o chvíľu plný. Nadránom sa poberáme na hotel. Je to skoro celé za nami. Už len trošku sa natiahnuť, pobaliť a cestujeme do Oswietcimu, kde sa lúčime s týmto najväčším festivalom CIOFF v Európe. Je toho dosť.

Čo ešte dodať? Stále tvrdím, že tanec je najmä o emóciách, o atmosfére, nadšení a radosti. Nielen vnútornej, ale najmä tej navonok. Verím, že FS Haviar, ktorý tento rok ešte bude oslavovať 30 rokov, zažil práve pred pár dňami svoj doteraz najväčší úspech vo svojej existencií. Moja vďaka patrí celému súboru, hudbe, ktorá suplovala súborovú hudbu a s minimom spoločných skúšok išla veľmi dobre, nepotrebovali noty, vedúcemu, ktorý robil všade dobré entrée.

 

Haviaristom blahoželám a želám im ešte veľa podobných zážitkov, pretože sa rýchlo zabudne, čo sa tancovalo, kto kde urobil chybu, no nikdy by nemali zabudnúť na atmosféru, ktorú zažili.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan nemá peniaze ani hráčov a stráca to najcennejšie. Fanúšikov

Viac ako o postupe do play off sa začína hovoriť, či klub vôbec dohrá sezónu v KHL.

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.


Už ste čítali?