Určite mi veľa ľudí bude oponovať. Nuž kedysi som nemal problém psa voľne pustiť na prechádzku na sídlisku. Psi sa pekne vybehali, urobili potrebu, spríjemnili si zimný život v panelíku. To bolo kedysi dávno...., aj za bývalého spoločenského zriadenia, aj krátko po roku 1989. Dnes je rok 2012. Aj keď preferujem čisté prostredie a môj yorkšír sa nachádza najmä v prírode, občas som s ním aj v meste.
Mnohí psíčkari sa naučili zbierať výkaly po psoch do sáčkov. Kedysi boli aspoň odpadkové koše na tieto psie zbytky...Dnes som vo svojom okolí nenašiel ani jeden. O to viac som našiel neporiadok. Momentálne si pripadám, že ľudia sme horší ako psy. Povedal by som, že v mojom okolí je vonku viac ľudských výkalov ako psích, ľudia bežne z okna vyhadzujú čo im napadne. Pod kríkmi to len tak kvasí, miesta pri panelových múroch sú živnou pôdou pre potkany, mačky a inú háveď. Je smutné, že majiteľ psa zaplatí pokutu, ak pes nie je na vodítku, ak pes sa vyšpiní a majiteľ výkal nezoberie. Už aj ja, aj keď nie som zástanca obmedzenia pohybu, musím malého psa mať na šnúre. Preto sa spýtam, koľko ľudí bolo potrestaných za to, že vyhadzujú odpadky, koľko ľudí bolo poterstaných za to, že si s kríkov urobili verejné WC? Je to hanba nás všetkých. Tu by sa mohli vyjadriť tí, ktorí kosia v mestách trávu, na koľko výkalov pri svojej práci narazia. Ani sa nečudujem, že v rokoch 90-tych sa kosilo len tak, v montérkach, dnes už aj s ochranným štítom. Čo s tým? Klasika, dve riešenia, operatívne a systematické.
Operatívne...kedysi sa pamätám, že po meste chodili menej kvalifikovaní ľudia, ktorí odpadky zbierali na palicu s kovovým hrotom, kedysi sa o svoje okolie ľudia viac starali, pamätám sa na krásne kvety, kríky v okolí panelákov, na občianske akcie, akcie školákov, ktorí čistili naše prostredie. Máme málo nezamestnaných? Máme málo ľudí s nízkou pracovnou kvalifikáciou, ktorí by toto zvládli? Zase budem apelovať na silný štát a samosprávu. Zamestnať takýchto ľudí na operatívne čistenie prostredia.
Systematické..., tak toto je skôr odkaz pre ľudí. Ak sme slepí k tomu, že niekto vyhadzuje odpadky len tak, na chodník, na trávu, ak nájdeme vo svojom okolí kopec PET fliaš, sáčkov, vyhodených pokazených potravín, je to v nás. Či sme natoľko už ľahostajní k prostrediu, kadiaľ každodenne chodíme, či sa spoliehame, že šak niekto to vyzbiera, vietor odfukne? Kde je výchova detí k čistote, kde je zodpovednosť nás, dospelých, aby sme deťom išli pozitívnym príkladom?
Nostalgicky len spomeniem, staré zlaté časy. No nie je to v spoločenskom zriadení. Stačí ísť do iných krajín, stačí ísť na niektoré dediny. V meste je veľká anonymita. A tu nepomôže žiaden zákon, len postoj ľudí. Aj toto je naša vizitka, akí sme ľahostajní (česť výnimkám), nezodpovední a ako sa riadime heslom, po nás potopa...